Ako sa Čína dostala tak ďaleko?
V hospodárskej oblasti prešla Čína za posledných 30 rokov dramatickým vývojom, ktorý nemá obdobu v histórii žiadnej inej krajiny. Počas prechodu od prísne plánovaného k trhovému hospodárstvu prešla krajina veľkými zmenami, počas ktorých sa pre svetových obchodníkov objavili nové a jedinečné možnosti spolupráce, obchodu a investícií.
Ešte skôr než čínska ústava z roku 1988 umožnila súkromné hospodárstvo ako „užitočný doplnok spoločného vlastníctva“, začala Čína koncom 70. rokov prehodnocovať svoju ekonomickú stratégiu a po búrlivej diskusii sa pustila do budovania trhového hospodárstva. Vznikli prvé súkromné firmy, ktoré vyrábali náradie, zapaľovače a podobné jednoduché výrobky. Jedným z najznámejších centier rozvíjajúceho sa súkromného sektora je, napr. Wenzhou, ktoré v 90. rokoch 20. storočia so svojimi 3 000 výrobcami predstavovalo 80 % svetového trhu so zapaľovačmi.
Prvým zahraničným podnikateľom, ktorý využil zmeny v politickej situácii v Číne, bol hongkonský podnikateľ Zhang Zimi. Obrátil sa na miestnu vládu v Dongguane s radikálnou myšlienkou výroby kabeliek pre hongkonský trh (pozn.: Dongguan je mesto v provincii Guangdong). Zhang Zimi investoval 2 milióny hongkonských dolárov, dodal návrhy a materiál a vláda Dongguanu zaistila továrne a pracovníkov. Dovtedy Čína vyvážala len vedľajšie produkty alebo prvotné výrobky, ako sú štetiny, hodváb, čaj atď. Taiping Handbag bola prvou spoločnosťou, ktorá vyrábala a vyvážala výrobky s vyššou pridanou hodnotou.
V roku 1978 čínska vláda vytvorila 22 projektov v celkovej hodnote 13 miliárd USD na nákup technológií zo zahraničia, ale k dispozícii mala len 1,6 miliardy USD. Čína samozrejme nemala technológie na rozvoj svojej ekonomiky, ani devízy na ich dovoz, zato mala veľké množstvo lacnej pracovnej sily, takže jediným spôsobom ako zarobiť na technológie, bolo využiť túto pracovnú silu na výrobu výrobkov na vývoz. Išlo najmä o výrobky ako topánky, textil, tašky a iný jednoduchý tovar.
Obrat čínskeho zahraničného obchodu sa zvýšil z 20 miliárd USD v roku 1978 na 100 miliárd USD v roku 1988. Čínska obchodná politika sa naďalej rozvíjala a od roku 1985 sa čínska vláda rozhodla podporovať rozvoj strojárskej a elektrotechnickej výroby. V dôsledku toho mnohé spoločnosti prešli z výroby textilu a obuvi na výrobu domácich spotrebičov.
Od roku 1999 sa súkromné spoločnosti môžu samy zúčastňovať na zahraničnom obchode, ku ktorého rozvoju výrazne prispel Kantonský veľtrh, ktorý sa koná dvakrát ročne a na ktorom sa stretávajú čínski výrobcovia so zahraničnými partnermi a kde sa často podpisujú zmluvy od najmenších až po najväčšie.
V roku 2001 sa Čína stala členom Svetovej hospodárskej organizácie, čím sa ešte viac otvorila svetovému obchodu. V roku 2000 predstavoval čínsky vývoz 3,9 % svetového vývozu, v roku 2008 už 8,9 %. Následná akumulácia obchodného prebytku viedla k masívnej akumulácii zahraničnej meny - najmä amerického dolára. V priebehu desiatich rokov Čína znížila priemernú colnú sadzbu z 15,3 % na 9,8 % a zrušila niektoré ďalšie dovozné opatrenia, ako sú dovozné kvóty a dovozné licencie. Čínsky zahraničný obchod tak rástol obrovským tempom z 500 miliárd USD v roku 2001 na 2,97 bilióna USD v roku 2010. Čína v roku 1990 zaviedla akciový trh, čo viedlo k rastúcej sofistikovanosti čínskeho bankového systému a k rastúcemu globálnemu významu čínskeho jüanu.
V roku 2009 Čína predbehla Nemecko a stala sa najväčším svetovým vývozcom a nahradila Japonsko na pozícii druhej najväčšej svetovej ekonomiky. Portfólio čínskych obchodných partnerov sa rozšírilo o nové trhy vrátane juhovýchodnej Ázie, Brazílie, Ruska a Južnej Afriky, ale hlavnými obchodnými partnermi i naďalej zostávajú USA, EÚ a Japonsko.
Po vypuknutí svetovej hospodárskej krízy v roku 2008 Čína opäť rýchlo zareagovala a snažila sa prejsť z exportne orientovanej ekonomiky na ekonomiku hnanú vlastnými spotrebiteľmi. 630 miliónov ľudí, ktorí boli pôvodne na hranici chudoby alebo pod ňou, sa medzitým stalo veľmi silnou kúpnou silou. Hoci je čínske HDP per capita stále nižšie ako 20 % HDP Spojených štátov, predpokladá sa, že v roku 2019 sa vyrovná HDP USA.
Čínska centrálna vláda, ktorá čoraz menej zasahuje do hospodárstva, je i naďalej veľmi silná a schopná reagovať na krízy, čoho dôkazom je injekcia vo výške 586 miliárd USD do domáceho hospodárstva počas svetovej hospodárskej krízy, ktorá umožnila udržať hospodársky rast. Obrovský prílev zahraničného kapitálu do krajiny tiež dokazuje, že zahraničné spoločnosti považujú krajinu za stabilnú a očakávajú ďalší hospodársky rast.
Čína už opúšťa pozíciu najlacnejšieho výrobcu jednoduchého tovaru a čoraz viac sa zameriava na výrobu kvalitného tovaru s vysokou pridanou hodnotou, ako aj na rozvoj technológií. Na druhej strane však bude Čína čeliť viacerým výzvam súvisiacim s pretrvávajúcim nepomerom medzi jej proexportnou orientáciou a domácou spotrebou, prehrievaním trhu s nehnuteľnosťami atď.
Čína tak bude aj naďalej v hľadáčiku všetkých ekonómov a podnikateľov a tohto nedávno prebudeného a stále rastúceho giganta by nemali prehliadať ani slovenskí podnikatelia.