Čína na ceste zmien – z továrne sveta kvalifikovaným exportérom a významným importérom
Čína už nie je len „továrňou sveta“ a stále poskytuje významné možnosti dovozu i vývozu.
Čína bola dlho vnímaná ako výrobca lacného a nekvalitného tovaru - a veľmi dlho to aj plne zodpovedalo ekonomickej realite. Čínske vládne stimuly spolu s veľmi nízkymi nákladmi na pracovnú silu viedli k tomu, že takmer všetky zahraničné spoločnosti, ktoré uvažovali o expanzii, presunuli svoje výrobné programy do Číny alebo tam aspoň zriadili nákupné kancelárie. Čína ako „továreň sveta“ dodávala mnohým obchodníkom veľmi lacný tovar, no zároveň aj tovar s veľmi kolísavou kvalitou.
Rýchly rozvoj spolu s mnohými ďalšími makroekonomickými faktormi však vyvolal zmeny, ktoré týmto modelom otriasajú. Súčasnú situáciu už prakticky nemožno udržať. Čo je príčinou? Inflácia v Číne rastie a spotrebiteľské ceny sa zvyšujú. Len v júni tohto roka vzrástli ceny v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2010 v priemere o viac ako 6 %. Rastúce životné náklady potom vytvárajú tlak na zvyšovanie miezd. Podľa niektorých zdrojov sa mzdy za posledných päť rokov v mnohých odvetviach zvýšili až o 80 %. Lacná výroba sa tak presúva do málo rozvinutých provincií v strednej a západnej Číne alebo do Vietnamu. Výrobcovia v rozvinutých oblastiach Číny (najmä v pobrežných oblastiach od severu na juh) musia na túto situáciu reagovať - logickým krokom je zamerať sa na zlepšenie kvality, kvalifikovanú pracovnú silu a budovanie značky.
Čína však stále zostáva exportnou veľmocou - podhodnotená mena podporuje export, ale to nie je jediný dôvod. Významnú úlohu zohráva dopravná infraštruktúra, ktorá výrazne uľahčuje logistiku na ceste od výrobcov do veľkých prístavov, ako aj zvyšujúci sa podiel skúsenej a kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je v iných oblastiach stále nedostatkovým tovarom. To sú výhody, ktoré stále poskytujú čínskym vývozcom značný náskok.
Čína okrem toho smeruje k inováciám, k zvyšovaniu úrovne pridanej hodnoty a dôsledne pracuje na zlepšení systému ochrany práv duševného vlastníctva, aby výskumu a vývoju nestálo nič v ceste. Čína si je totiž veľmi dobre vedomá, že ochrana duševného vlastníctva je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho rozvoja čínskeho priemyslu. Legislatívny rámec je už teraz porovnateľný s vyspelými európskymi krajinami a kľúčové bude zabezpečiť jeho dôsledné uplatňovanie v praxi. Síce hovoríme o behu na dlhé trate, no výsledky sa už začínajú prejavovať a západné spoločnosti (za predpokladu, že si pri vstupe na čínsky trh stanovia rozumnú stratégiu ochrany svojich práv) sa už nemusia toľko obávať kopírovania technológií, ktorými bola Čína v minulosti neslávne známa.
Dôsledkom postupných zmien je samozrejme aj zmena na samotnom čínskom trhu. Rastie vyššia stredná trieda a je všeobecne známe, že aj počet dolárových milionárov rýchlo rastie. Životná úroveň značnej časti Číňanov (príslušníkov mestského obyvateľstva) sa výrazne zvyšuje. Títo ľudia sa už neuspokoja s „obyčajnými“ výrobkami alebo dokonca s falšovaným tovarom, ako tomu bolo v minulosti. Súvisí to aj s celospoločenským trendom kladenia dôrazu na životný štýl, dôsledným marketingom v lifestylových časopisoch a rastúcim povedomím o svetových značkách medzi Číňanmi a v neposlednom rade s túžbou bohatých Číňanov potvrdiť svoj spoločenský status, a vyjadriť tak svoj úspech. To možno chápať len jediným spôsobom: čínsky trh je na vzostupe a predstavuje obrovský potenciál pre západných exportérov. Preniknúť na tento trh samozrejme nie je jednoduché a vyžaduje si to značné úsilie a trpezlivosť, pričom treba zvážiť aj to, či je výrobok vôbec uplatniteľný (vyvážať možno len komodity, ktoré majú pridanú hodnotu, ktorú porovnateľné čínske výrobky nemajú a ani mať nemôžu), ale úsilie sa môže mnohonásobne vrátiť. Čínsky trh tak predstavuje obrovskú výzvu pre (nielen) slovenských vývozcov.
Čína sa mení a mení sa aj podoba hospodárskej spolupráce s ňou, naďalej však zostáva silným partnerom, ktorého by sme nemali prehliadať.