Niektoré otázky spojené s clom pri dovoze z Číny

Všetok zahraničný tovar vstupujúci na územie EÚ podlieha colnému režimu. Tento tovar musí byť prepustený do režimu voľného obehu v súlade s príslušnými normami a žiadosť o prepustenie tovaru do tohto režimu podáva príjemca alebo zvolený zástupca (colný deklarant, zvyčajne špecializovaná spoločnosť). Musí sa predložiť tzv. colné vyhlásenie, ktoré (okrem iných údajov) obsahuje aj navrhované colné zatriedenie dovážaného tovaru. Netreba pripomínať, že toto zatriedenie je kľúčové pre určenie výšky cla, takže správne zatriedenie je pre vaše výpočty rozhodujúce.

Je celkom pochopiteľné, že pre podnik je výhodnejšie dovážať tovar s nulovým clom; to môže niekedy (najmä v hraničných prípadoch) zvádzať podnik k príprave dokumentácie, ktorá umožní výhodnejšie colné zatriedenie, hoci v skutočnosti môžu existovať dôvody, prečo by tovar mohol alebo mal byť zatriedený do kategórie s nulovým clom. Varujeme však pred tendenciou ohýbať realitu takýmito administratívnymi trikmi - uvedenie nepravdivých údajov je colným priestupkom, za ktorý možno uložiť pokutu až do výšky 332 000 €.

Samozrejme, väčšina nesprávneho zatriedenia je spôsobená neznalosťou colného sadzobníka alebo nedostatočnými znalosťami, ako s ním pracovať.

Počas colného konania sa informácie v dokladoch porovnávajú so skutočným stavom tovaru. Colné orgány zvyčajne skontrolujú správnosť predložených dokladov, ale ak majú podozrenie na rozpor medzi uvedenými skutočnosťami a skutočným stavom, môžu pristúpiť k fyzickej kontrole tovaru. Ak sa zistí nesúlad medzi poskytnutými informáciami a skutočným stavom, colné zatriedenie sa prirodzene zmení.

Ďalším významným rizikom je aplikácia všeobecnejšej kategórie colného sadzobníka tam, kde sa v colnej praxi tovar zaraďuje do špecifickej kategórie. Stretli sme sa s prípadom, keď podnikateľ doviezol komponenty na montáž dronov, pričom počítal s tým, že pôjde o spoločnú položku „hračky – stavebnice“ s nulovým clom; na jeho nemilé prekvapenie však na JSD figurovali jednotlivé komponenty zvlášť a ako také boli preclené s nenulovým clom (kamery, elektromotory atď.), takže musel zaplatiť clo aj vyššiu DPH, s čím vo svojom výpočte nepočítal.

Podobne môže nastať problém aj pri dovoze náhradných dielov alebo súčiastok napr. väčších strojových zariadení: hoci v colnom sadzobníku existujú tarify pre tieto zariadenia a často aj podskupina taríf pre náhradné diely týchto zariadení, ak je náhradný diel kompletnou jednotkou so špecifickou funkciou, ktorá umožňuje zatriedenie do samostatnej kategórie (elektromotor, prevodovka atď.), potom sa opäť uplatňuje špecifické zatriedenie, nie všeobecné zatriedenie.

Je potrebné pripomenúť, že konečné rozhodnutie o zaradení tovaru do konkrétnej colnej sadzby podľa colného sadzobníka má vždy colný úrad. Komplikácia spočíva v tom, že neexistuje všeobecne platný jasný postup na klasifikáciu tovaru a môže sa stať (a v praxi sa to často stáva), že rôzni colní úradníci môžu mať na tú istú vec rôzne názory. V tejto súvislosti však existuje jedna možnosť - požiadať colný úrad o záväznú informáciu o colnom zatriedení. Táto žiadosť musí byť podložená podrobnými informáciami o posudzovanom tovare (presný opis, účel použitia, fotografie, technická dokumentácia, z akého materiálu je vyrobený atď.) a zároveň musí byť navrhnutá položka colného sadzobníka. Po preskúmaní colný úrad vydá záväznú informáciu o colnom zatriedení, ktorá sa potom použije na colné konanie a v budúcnosti sa môže použiť ako dôkaz o zatriedení tovaru v prípade spätnej kontroly colného úradu.

Problematika zastupovania v colnom konaní - priame a nepriame zastupovanie

S výnimkou väčších spoločností alebo spoločností, ktorých hlavnou činnosťou je medzinárodný obchod, a teda majú vlastné interné colné oddelenie, colné konanie vykonávajú oprávnení deklaranti, ktorí zastupujú dovozcu v colnom konaní. Zastúpenie v colnom konaní môže byť priame alebo nepriame a rozdiel medzi týmito dvoma druhmi zastúpenia má pomerne ďalekosiahle dôsledky:

V prípade priameho zastupovania deklarant koná v colnom konaní v mene a na účet dovozcu. Dovozca je adresátom rozhodnutia colného orgánu a platiteľom colného dlhu a je tiež zodpovedný za včasnosť, presnosť a úplnosť colného vyhlásenia. Pri tomto type zastúpenia teda priamy zástupca de facto nie je účastníkom colného konania.

V prípade nepriameho zastupovania koná zástupca v colnom konaní v mene dovozcu vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dovozca teda nie je de facto účastníkom colného konania a dôsledky takéhoto konania sú z hľadiska colnej správy adresované nepriamemu zástupcovi. Napríklad nepriamy zástupca nielenže podáva colné vyhlásenie v mene dovozcu, ale zodpovedá colnej správe aj za zaplatenie colného dlhu a za správnosť, pravdivosť a úplnosť deklarovaných údajov a priložených dokladov.

Z uvedeného je zrejmé, že v prípade priameho zastúpenia leží zodpovednosť za colné vyhlásenie a jeho dôsledky výlučne na pleciach dovozcu, pričom výhodou pre dovozcu je len skutočnosť, že nemusí vstúpiť do priameho kontaktu s colným orgánom. V prípade nepriameho zastúpenia je dosiahnutá určitá rovnováha - je v záujme deklaranta upozorniť na akékoľvek nedostatky v opise tovaru alebo na akýkoľvek nesúlad medzi opisom tovaru a colným zaradením, pretože v prípade nesprávneho vyplnenia colného vyhlásenia nesie deklarant spolu s dovozcom hmotnú zodpovednosť. Hoci aj v prípade priameho zastúpenia možno očakávať a vyžadovať odborné znalosti špecializovaných pracovníkov oprávneného orgánu, v prípade nepriameho zastúpenia je motivácia deklarantov k správnej klasifikácii silnejšia.